Liptov je krásny v každom ročnom období. Svojou jedinečnosťou motivuje a vedie k športu ľudí od útleho veku. Ukážkovým príkladom sú bratia Hricovci („HricBrothers“). Jedná sa o športových nadšencov, tréningových parťákov a zároveň najlepších priateľov. Roland a Randy majú k športu naozaj blízko. Napokon, presvedčte sa sami 👇👇👇

Ahoj Roland. Keďže budeš odpovedať aj za Randyho, predstav nám seba aj brata.

Zdravím všetkých čitateľov. Volám sa Roland, mám 20 rokov, mám modré oči, meriam.. Ale nie, teraz vážne. Študujem žurnalistiku, niekoľko rokov píšem o športe. Celkovo sa môj život točí okolo športu a pohybových aktivít. Neviem čo bude so mnou v budúcnosti, no viem, že budem aktívny v oblasti športu.

Randy je o tri roky mladší, v mojich očiach neskutočne energický človek. Okrem bavenia sa so športom má pred sebou posledný ročník duálneho vzdelávania – bude mať aj papier na to, aby varil.

Bývame v Liptovskom Mikuláši, sme obyčajní mladí chalani, ktorí majú radi srandu a správne naladených ľudí. Obaja sme nezadaní, v prípade záujmu stačí napísať na Facebook 😀

Ďakujeme za úprimné a vtipné predstavenie. Fanenky sa určite ozvú ;). Poďme ale ďalej. Kedy sa vo Vás začala prejavovať láska k športu?

To si hádam ani nepamätáme. Od útleho detstva sme si v Pribyline, kde sme sedem rokov bývali, kopali do lopty, brali do rúk tenisové rakety, behali po dvore alebo hrali v izbe hokej. Počas jednej zimy som sa naučil korčuľovať. Podarilo sa mi to v priehlbine, v ktorej zamrzla voda. Mala rozmere hádam 4×2 metre. Následne ma otec, kedysi veľký fanúšik mikulášskeho hokeja, zobral na štadión. Tak som začal s hokejom a celkovo s organizovaným športovaním. Bratova cesta bola podobná, tiež začal s hokejom.

Takže všetko to začalo hokejom. Samozrejme nám ale neuniklo, že ste nehrali len hokej, ale športov bolo a je viac…

No je toho viac, ale veď žijeme len raz, tak prečo neskúsiť všetko možné? Kvôli hokeju sme sa presťahovali do Liptovského Mikuláša. Vzdušnou čiarou je asi 250 metrov od nás vodnoslalomársky areál. Bol som sa tam prejsť, pozeral, že čo sa to deje. Otec, ktorý vtedy robil športového redaktora rovnako ako dnes ja, robil článok o vodákoch a mal kontakt na trénera. Prišiel som na vodu, chytilo ma to. O nejaký ten rôčik po mne sadol do kajaku aj brat. Vodný slalom sme robili sedem rokov. Dokonca sme jazdili spolu aj kategóriu C2 muži. Čiže my sme stále spolu ako nerozlučná dvojica asi od nepamäti. Dvojičky, medzi ktorými je trojročný rozdiel.

Okrem toho sme chodili na Ondrašovskú horičku, za školu na cezpoľné behy a atletiku. Sranda, že na základnej škole nás s bratom nikdy nechceli na nič vybrať, pritom vo vytrvalosti sme nemali žiaden problém… Na strednej škole som dostal priestor na mnohých súťažiach, rovnako aj brat.

Takisto aj lyžujem a som skialpinista začiatočník. Skúšal som basketbal, veľa sme hrávali tenis. Nesmiem zabudnúť na cyklistiku. Netajím, že našim snom bolo ísť Tour de France. Jazdili sme sami, bez tímu a na rodinné náklady. Absolvovali sme veľa pretekov Slovenského pohára, majstrovstvá a cyklomaratóny. Popritom sme občas išli na beh do vrchu. Vlani sme behov pridali, boli sme na viac ako 30 pretekoch. Tento rok sa to otočilo a pracujeme na tom, aby sme sa pretransformovali na beh.

Športov, ktorým ste sa venovali je teda naozaj neúrekom. Dá sa o niektorom z nich povedať, že je Váš najobľúbenejší?

Ťažká otázka. Neviem na ňu teda s určitosťou povedať. Každý šport má svoje čaro. Rešpektujem všetkých športovcov. Okrem športov, ktoré som robil alebo sa im práve venujem, mám rád americký futbal resp. NFL. Rád si pozriem šípky, to je srdcovka podobne ako americký futbal. Ak by som mal vybrať šport z tých, ktoré som sám ochutnal, nevedel by som ukázať na jeden. Každý mi priniesol zážitky, skúsenosti a aj pády, veľa ma naučil. Brat má podobný názor. Vlastne všetko máme spoločné a aj hodnoty za tie roky nemajú odlišný charakter.

Teraz budem otázku smerovať len na Teba. Neušlo nám, že si sa zúčastnil známych štafetových pretekov Liptov Ride ako jednotlivec. Prečo si išiel sám a ako sa ti darilo?

V prvom rade chcem vyzdvihnúť myšlienku pretekov a poďakovať sa organizátorom za Liptov Ride. Áno, išiel som to celé sám. Malo to pre mňa hlbší význam. Keď som sa narodil, mal som chodidlo pravej nohy otočené vzad (o takmer 180 stupňov). Bola malá pravdepodobnosť, že budem normálne chodiť, nieto hrať hokej alebo behať po kopcoch. Vďaka mame a starkému sme to dali dokopy a nielenže viem chodiť, aj športujem. Počas Liptov Ride som skombinoval päť rôznych športov. Beh, vodný slalom a bicykel som vedel aj roky dozadu, no lyžovať som dlho nevedel. Dať to celé sám, kvôli tomu som sa postavil aj na lyže. Do pretekov som nešiel s konkrétnym cieľom na umiestnenie. Kamaráti mi hovorili, že Top 3, víťazstvo a podobne, no ja som si to chcel užiť a celé preteky plnohodnotne prejsť. Nechcel som vynechať bránu na vode alebo sa prevrátiť, to by som nepovažoval za to, že som preteky dokončil. Dokonca som si bicykel predĺžil o 13 minút. Tak sa mi to páčilo 😀

Chcem sa poďakovať mojim kamarátom Dunčkovcom, Maťovi Šiarnikovi a bratovi Randymu. Na vrchol Chopku mi vyniesol lyže a pomohol s doplnením vody Miloš Prokop starší. Počas celej trasy mi asistovali, pričom krásnu slnečnú jarnú sobotu mohli využiť inakšie. Keď som išiel na bicykli ku areálu vodného slalomu, v očiach som mal slzy práve kvôli tomuto. Takisto aj kvôli tomu, že odmala bolo veľa posmievačov, frajerov a ľudí, ktorí si mysleli, že oni sú pupok sveta. Aj napriek nim som dokázal prekonať samého seba.

Veľmi pekný príbeh. Za Tvoje odhodlanie Ti patrí poklona. Aké sú Vaše plány s Liptov Ride do budúcna?

Veľmi rád môžem povedať, že po dvoch tímových skúsenostiach a jednej individuálnej tu bude zase čosi nové. Celé to dáme spolu s bratom ako dvojica! Randy to rozbehne, ja dám skialp a freeride, on bike a ja si sadnem aj do kajaku. Už teraz sa na to tešíme!

Tak na to sa tešíme aj my. Samozrejme Vám držíme palce. Existuje pretek, na ktorý spomínate ako na najťažší?

Ťažko povedať. Každé preteky sú v niečom náročné a špecifické. Náročný bol aj spomínaný Liptov Ride. Pri začiatkoch s vytrvalostnými športami bolelo všetko. Bolí to aj teraz, ale je to iné. S úsmevom spomínam na polmaratón. Ťažké boli cyklistické preteky. Človek sa pripravoval ako najlepšie vedel, prišiel v apríli na štart a všetci ostatní doslova leteli. Bolo to ťažké na psychiku aj fyzičku.

V lete ste sa rozhodli ísť na preteky mimo Slovenska. Aký bol hlavný dôvod?

Chceli sme ísť vonku, pozbierať zážitky a baviť sa športom. V júli sme absolvovali letnú Pierra Mentu. V junioroch sme išli dve etapy a bola to paráda. Ísť spolu s bratom bola pre mňa najsilnejšia športová vec, ktorú som kedy zažil. O rok si to zopakujeme, ale už v mužskej kategórii, keďže ja nebudem junior. Brat áno, no povedal, že on chce ísť so mnou, nie s iným 😀 To si vážim, snáď zamakám, aby som ho nesklamal.

O dva týždne neskôr sme ešte išli do Talianska na Dolomyths VK Run. Sú to preteky, kde na krátkej vzdialenosti prekonáte prevýšenie 1000 metrov. Bola to úplne nová skúsenosť. U nás taký kopec nemáme. Pre predstavu by asi mohlo poslúžiť ísť hore strmým žľabom. Viac ako 40 minút vkuse. Stúpanie som mal v úrovni očí, proste peklo.

Každý športovec má nejaký sen a chcel by niečo dosiahnuť. Máte nejaký cieľ aj Vy? 

Sny má každý. Ja som chcel hrať najprv NHL, potom vyhrať olympiádu vo vodnom slalome. Najväčšou túžbou bolo dostať sa na Tour de France. Dnes už je človek vyzretejší a snom je už len to, že môže robiť to, čo ho baví. Cieľom je, aby sme sa naďalej mohli baviť športom a pohybom, popritom stretávali a spoznávali nových ľudí. Samozrejme, chceme sa aj zlepšovať.

Mám v hlave nejaké výzvy. Iron Man, maratón, Swiss Man alebo Haute Route, to chceme absolvovať minimálne raz. Ďalšími výzvami sú srandy ako prebeh Západných Tatier alebo tzv. Everesting na Háji Nicovô. Spočíva to v tom, že na jeden raz človek na nejakom menšom kopci nastúpa 8848 metrov. V prípade Hája to znamená 63 výjazdov naraz.

Veľkým snom je zorganizovať na Liptove bežecké podujatie v horách svetovej úrovne. Jedného dňa sa mi to s prispením blízkych priateľov podarí, verím v to. Naše hory si to zaslúžia. Bol by hriech nevyužiť ich.

Držíme palce v dosiahnutí týchto krásnych snov. Za redakciu LiptovŽije môžeme povedať, že každé nové športové podujatie na Liptove nás bude tešiť a určite sa budete môcť spoľahnúť na našu spoluprácu. Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor. Čo by ste na záver odkázali našim čitateľom a možno už aj Vašim fanenkám :P?

Aj my ďakujeme, vážime si to. Ak teda máme fanúšikov, potom sme radi, asi to má význam, keď nás niekto sleduje a možno ho aj motivujeme k tomu, aby niečo robil. Boli by sme radi, keby sa ľudia hýbali, skúšali nové veci a hlavne sa tešili z toho, že majú príležitosť žiť. Budeme radi, ak sa stretneme na pretekoch a v dobrej nálade pokecáme o športe a živote. Držte sa!