DENNÍK CESTOVATEĽA, kus prvý…
Po dlhšom čase treba opäť zdvihnúť kotvu, spakovať veci do batôžka a pobrať sa na cestu za malebnou krajinkou v diaľave menom Skye.
Cesta tam spočíva v jednoduchom trojhodinovom prechode ničotou, kde z okna nie je vidno nič iné, ako ovce, trávu, ovce, hory a pár desiatok ďalších ovčekov.
Plán je neurčitý, cieľom je stihnúť čo najviac a zmoknúť čo najmenej. Ubytko mám booknuté na malebnom ostrovci opodiaľ Skyeu/Skyu/Skáju (ani ovce netušia ako sa to píše) a za predpokladu, že nechcem morom plávať a v polke sa utopiť, treba chytiť trajekt. Keď vravím chytiť, tak môj pohľad na neskorý príchod na vlak či bus už nikdy nebude rovnaký…Ten pocit, keď ťa vidí ujo trajektár vystupovať z autobusu, trajekt zastaví, kvôli tebe znova otvorí tú obrovskú železnú príletovú dráhu pre autá a ty nacupitáš dnuka je na nezaplatenie 🙂 Možno k tomu pomohol aj fakt, že spolu so mnou utekal ešte jeden malý školák. Aby toho nebolo ešte málo, tak sa pri vystupovaní ujovi pripomeniem, že som mu ešte dukáty nedala za toto cestovanie. On odvetí, že nechaj tak, ja si ťa nájdem keď sa budeš vracať.
Ubytko ako na zámku, mám posteľ v 8 bunkbed dorm a som tam sama…epické. Idem hneď vonka rozhliadnuť sa malebnou krajinkou a nikto nikde…len more, útesy, ovce. Idem cez les, kde je na stromoch natrhaná asi tona ovčej vlny a len dúfam, že to vypadlo samovoľne, nie pomocou nejakej vlčej šelmy. Keď tu zrazu pred sebou vidím dajakú čiernu vec obrysom pripomínajúcu psa. Nehýbe sa, to bude asi sáčok do koša…k tomu sa ale pridáva aj ďalší čierny sáčok so zubami a očami a už viem, že odpadky v ňom asi nebudú. Ja sama v lese a rútia sa oproti mne dva vrčiace psy a ja len spomínam na to, čo si pamätám z každodenného pozerania Dog Whisperer a dúfam, že sa mi ich podarí skrotiť. Našťastie ale za nimi pribieha aj ujo vlastník a všetci žili šťastne až kým nepomreli 🙂
Na deň druhý v tejto malebnej zemi sa budím do dažďa, chcem stihnúť prvý trajekt ako človek, vychádzam von a tam ľaľa! Epický deň začína obrovskou dvojitou dúhou rovno pred mojím nosom. Vidím aj začiatok aj koniec, ktoré sú pár krokov odo mňa a kebyže niet toho skáraného ovčieho plotu, tak som hádam až v nej…vravím, že malebný svet…